Chyť a pusť zdravú nepoškodenú rybu

Pustenie ryby je jedna vec, zatiaľ čo nechať ísť rybu s najmenším možným poškodením je druhá vec. 

 

Pre mňa je prinajmenšom rovnako dôležité ako pohodlné lôžko, teplý spací vak a vodotesný stan aj dobre vybavené miesto, kde bezpečne vážim ryby a potom s nimi rýchlo urobím fotografie. Ihneď po vyvezení montáže preto rozprestriem podberák a rozložím kolísku alebo podložku, kde po vytiahnutí rybu bezpečne uložím a vytiahnem háčik. Určite je táto predpríprava lepšia, ako keď až po ulovení ryby roztrasenými rukami staviate kolísku a hľadáte miesto, kde by sa dali urobiť pekné fotografie. 

Takže si to zhrňme, prečo je lepšie, ak si miesto na odváženie a odfotenie úlovku pripravíte pred samotnou rybačkou?

• Po prvé, keď ulovíte peknú rybu, určite budete nadšení a budete sa triasť od šťastia, takže v prvom momente môžete aj zabudnúť rozložiť si kolísku / vaničku,
• Po druhé, osobne sa snažím rybám aj sebe spôsobiť čo najmenej stresu, a to odporúčam aj ostatným rybárom,
• Po tretie, na vlastné oči som videl na vode toľko komických situácií, vrátane hľadania váhy, ktorá visí na stane a volania na priateľa, aby prišiel na pomoc.

Takže aká je ideálne riešenie?

Kolíska alebo podložka by mala stáť v bezprostrednej blízkosti vody na mieste, kde chceme urobiť pamätné fotografie. Na podložke alebo v kolíske máme vždy sieťku na váženie rýb, ktorá je tiež prispôsobená na uloženie rýb, ak je to potrebné.

Používam vážiacu tašku Phantom S s plavákmi a mäkkou sieťovinou, ktorá úplne prepúšťa vodu. Ryby v takomto vrecku sa môžu odvážiť a tiež bezpečne čakať nejaký čas na fotenie.

Tento čas by mal závisieť od podmienok, ktoré prevládajú nad vodou a vo vode. Ak je to teplo a podmienky nie sú najlepšie, uprednostnite zdravie ryby pred kvalitou fotografie. Nedržte ich pol noci v taške, len aby ste mali lepšie fotografie.
Aj keď fotografie sú pre mňa dosť dôležité, mnohokrát som vypúšťal ryby bez obrázkov, pretože som ich jednoducho nechcel traumatizovať.
 

Bez ohľadu na to, či vážite pomocou trojramenných stojanov, alebo máte špeciálne váhy, vždy to robte nad podložkou alebo v kolíske. Bezpečnosti nikdy nie je dosť a ryba, ktorá spadla na zem, nemôže prežiť alebo v dôsledku vnútorných poranení zomrie nejaký čas po pustení.
 

Ďalším argumentom pre fotografovanie rýb hneď po ulovení je skutočnosť, že unavený kapor je ľahšie uchopiteľný, skrátka, robia sa ľahšie spoločné selfie.

Pár slov o uchopení ryby pri fotografovaní, pretože fotografie s prstami v žiabrach, bohužiaľ, nie sú nezvyčajné.

Ak ste pravák, umiestnite svoju pravú ruku pod plutvy blízko žiabier rýb, je tam miesto, kde je to pre ryby bezpečné a neustále ju zdvíhajte, druhou rukou chyťte kapra okolo análnej plutvy a dávajte pozor, aby ste mu nestláčali brucho a tiež netlačte prsty do konečníka, rybu zdvihnite nad podložku. Najlepšie v kľaku, pretože táto pozícia je bezpečná pre ryby. Samozrejme, po celú dobu, keď je kapor vonku z vody, polievajte ho vodou. 

Všetka výbava na váženie, ako aj skladovanie rýb je samozrejme mokrá, v inom prípade by sa ryby zbavili ochranného hlienu. V teplých ročných obdobiach by ste mali podušku kolísky a vrecko (sak, sieťku) na váženie najprv dôkladne napustiť vodou a po druhé skontrolovať, či nie je príliš horúca, aby ste na nej dokázali upiecť aj vajcia.

Voda, ktorú nalejete na ryby, by mala byť tiež čerstvá - nesmie stáť pol dňa vo vedre, vtedy má teplotu aj 60 stupňov. Ak počas fotenia potrebujete chvíľku oddychu, pretože ryba veľa váži a ruky vás odmietajú poslúchať, dajte ju jemne ako dieťa na podložku a polejte vodou. Po chvíli urobíte pár fotografií a šup do vody.

Niet pochýb o tom, že by sme nemali hádzať ryby, dokonca aj z malej výšky na podložku a absolútne sa treba vyhnúť situácii, keď kapor vykĺzne a spadne na zem.

Poďme pustiť kapra. Vezmeme ho do vrecka na váženie alebo na mokrú podložku, potom dáme rybu do vody a pomôžeme jej zaujať svoju prirodzenú pozíciu.

Po chvíľke vo vode nám kapor dá vedieť, že sa chce vrátiť domov a to je okamih, keď sa rozlúčime a povieme mu: „Vidíme sa nabudúce“.

Autor: Tomasz Wasilewski