Pokiaľ dokážeme používať hlavu, máme trochu rybárskeho citu a snáď aj šťastia, môžeme si zachytať na prívlač s woblermi aj na neznámej vode. Základom úspechu je vedieť, či sa naša cieľová ryba v danom revíre vyskytuje a v akom množstve.
Na tečúcej vode je oveľa jednoduchšie lokalizovať dravca ako na stojatej vode. V priebehu rokov si dokážete vycvičiť „rybársky inštinkt“, podvedome nájsť také miesta a nestrácať pritom čas prehľadávaním vody. Treba si uvedomiť, že šťuka býva často tam, kde je potrava - teda tam, kde sú rybičky.
Starí rybári tvrdia, že šťuka má dve miesta: jedno, kde odpočíva a druhé, kam chodí loviť. Tak ako lev v savane. V čase siesty sa okolo neho môžu promenádovať stáda zebier a gaziel a kráľ zvierat na ne nereaguje. Avšak pozor, pokiaľ je lev na love, stačí, ak sa korisť dostane do jeho zorného uhla a okamžite zaútočí. Taká je aj šťuka.
Veľakrát som pozoroval cez polarizačné okuliare tieto dravé ryby pri brehu a pokúšal som sa ich vyprovokovať k záberu. No takmer vždy bez úspechu. Šťuka nebola na love a pokus o ulovenie skončil jej vyplašením.
Kde loviť šťuku
Pripomeňme si miesta, kde môžeme s úspechom loviť šťuky:
- Plytčiny - na začiatku sezóny a v teplom období môžeme naraziť na zubatú na prehriatych plytčinách, kam vyráža za rybičkami. Často to bývajú veľmi plytké partie s hĺbkou do 50cm. Nehybná šťuka môže ujsť vášmu zraku a dosť často sa tu vyskytuje niekoľko jedincov. Väčšinou sa jedná o menšie exempláre.
- Hĺbky - sú úkrytom predovšetkým veľkých šťúk. Tradične sa sem sťahujú na jeseň, rovnako ako ich potrava. Takéto miesta však bývajú úspešné celoročne. Existujú také, kam sa žlto-zelení dravci sťahujú so železnou pravidelnosťou a pokiaľ sa nám tu podarí uloviť rybu, zanedlho sa sem stiahne iná.
- Miesta pod splavmi - prechytávame ich predovšetkým v lete. Voda ja tu prekysličená, plná úkrytov a rybičiek. Šťuka si je tu veľmi istá. Prúdiaca voda utlmí jej ostražitosť a zábery sú tu oveľa častejšie ako v tôňach – dravec tu má málo času „prehliadnuť si” woblera a útočí inštinktívne.
- Previsnuté stromy, podomleté brehy, húšťava - úkryt. Nie je nič zásadnejšie pre našu cieľovú rybu. Lev sa tiež nevystavuje na obdiv svojej koristi, ale útočí nepozorovane z vysokej trávy. Šťuka využíva prirodzené úkryty a útočí ako blesk. Mal som šancu niekoľkokrát pozorovať útok šťuky a je vážne úžasné vidieť, ako nehybná ryba vyvinie v okamihu obrovskú rýchlosť.
Ako uloviť šťuku
Pozorujte vodu
Šťuka sa nám odhalí sama, keď poznáme dobu, kedy loví. Majte na pamäti, že loví zásadne sama a nie v kŕdli ako ostriež alebo zubáč. Pri jej útoku rybičky v pravidelnom kruhu vydesene vyletia k hladine. Nie je vidieť silueta dravca ani šplechnutie ako pri boleňovi, len rybičky. Je to veľmi charakteristické a dá sa tak s veľkou istotou vytipovať veľkosť nášho súpera, a to podľa veľkosti utekajúcich rybiek.
Pamätám si, že som ako chlapec prehadzoval napríklad celý deň vodu od rána do večera. Nedbal som rady deda, ktorý zásadne vyrážal na „jedenáctu” a stačili mu dve hodiny lovu, aby sa takmer vždy vrátil s úlovkom. Zanedlho som pochopil, že rešpektovanie prirodzených biorytmov šťuky sa vyplatí a eliminovaním zbytočných hodín pri vode získam oveľa viac koncentrácie k uloveniu vysnívanej ryby.
Magická hodina šťuky
Podľa šťuky sa skutočne dajú riadiť hodinky. Niekoľko dní za sebou ma na jednom mieste na rieke Otava trápila jedna „neposlušná”. Chytal som vtedy na rybičku – plaváčik sa potopil, nasledoval zásek do prázdna a moje sklamanie... Iný kontakt s rybou v ten večer neprišiel. Všetko sa opakovalo úplne rovnako päť dní po sebe a dávajte pozor – záber prichádzal so železnou pravidelnosťou každý deň a rozdiel v dobe potopenia plaváčika bol okolo päť minút! Šťuku som piaty deň dostal – mala niečo okolo šesťdesiat centimetrov, ale dodnes je to pre mňa učebnicový príklad dochvíľnosti tejto krásnej ryby.
Magická „jedenásta” platí celú sezónu. Zmena času z letného na zimný na tom nič nemení – len si pamätajme, že 12-ta na obed je 11-ta hodina starého času. Ranné hodiny tiež nie sú na zahodenie a na záber si môžete počkať aj podvečer. Na prívlač je oveľa vhodnejšie dopoludnie. Začiatkom sezóny šťuky berú vlažne. Majú hojnosť potravy a doby brania sa zužujú napr. do polhodinky. Preto je dôležité poznať tieto časy a snažiť sa ich využiť na najlepšom mieste.
Počasie ideálne na lov šťuky
Na šťuky sa vyberte, keď je pod mrakom, eventuálne mrholí. Voda môže byť o niečo vyššia a prikalená. Pokiaľ fúka ešte západný vietor, máte skoro vyhrané. Najhoršie naopak býva opadávajúca voda, jasné počasie, bezvetrie, východný vietor.
 |
 |
Vybavenie na lov šťuky
Nebudem vám vsugerovávať najlepšie možné vybavenie a od ktorej značky. Každý sme individuálny a každému z nás vyhovuje niečo iné.
Čo je potrebné vedieť?
Behom vláčenia je takmer nutnosťou mať neustály kontakt s nástrahou. Šťuka rýchlo útočí a rovnako rýchlo púšťa nástrahu. Môže sa stať, že budete mať niekoľko kontaktov s týmto dravcom a ani to nebudete tušiť.
Tvrdá šťučia tlama priamo vyžaduje prút, ktorým dobre zaseknete trojhák. Niekedy vidím tendenciu používať jemné a citlivé prúty. Je síce pekné cítiť každý pohyb woblera a kontakt dravca, ale pokiaľ nie sme schopní zaseknúť, zostane len pri tom. Woblerov je veľa druhov v rôznych gramážach.
Zhrňme si to.
Vhodné prúty na šťuky by mali mať parabolickú akciu. Mala by sedieť gramáž vzhľadom ku zvolenej nástrahe a mal by byť dostatočne tvrdý a razantný na vykonanie záseku. Dĺžka pri love z brehu od 2,4m do 2,7m (na jerky veľmi tvrdý od 1,8 do 2m).
Navijak vyberte vhodne k prútu, aby bol komplet správne vyvážený s dostatočne rýchlym prevodom vzhľadom k nutnosti byť neustále v kontakte s nástrahou. Teraz sa na trhu objavujú prívlačové navijaky s veľkým priemerom cievky. Vyzerajú zvláštne, ale uvedomme si, že čím je väčší priemer, tým menej návinov potrebujeme k nahodeniu, a tým menej vzniká trenie. Z mojej skúsenosti takéto typy preklápacích navijakov nahadzujú až o 20% ďalej. Nešetrite. Navijak je pri prívlači v neustálom kole a ušetrené peniaze za lacný navijak sa naozaj nevyplatia.
Hoci nemám rád pridávanie laniek pred woblery, lebo majú zlý vplyv na chod, uznávam, že ich použitie je nutnosťou. Odhadujem, že bez použitia lanka mi šťuky odhryznú 50% nástrah. Nejde o tých pár eur, ktoré stratím, ale hlavne o riziko poškodenia rýb. To ma núti použiť lanká, najlepšie jemné wolframové.
Vlasec alebo šnúra?
Na jerky jednoznačne šnúra, ktorá znižuje prieťažnosť na minimum. Pri klasických wobleroch mi vyhovuje vlasec. Predovšetkým s vlascom dohodíte na väčšiu vzdialenosť. Pri použití menších gramáží woblerov a vedení prúdom šnúra vytvára oveľa väčší „hluk”, vtedy zle reže vodu a vynáša nástrahu na hladinu. Pravda, tieto nevýhody sú vykúpené skvelou nosnosťou šnúry, ale ja osobne som šnúru pri použití woblerov zavrhol. Iná je situácia napr. pri gumených nástrahách, kde je naopak obrovskou výhodou.
Multiplikátor alebo preklápací navijak?
Podľa mojich skúseností je multiplikátor skvelý predovšetkým na jerky. Tu je priam nutný. Vďaka veľkej váhe jerkov nám nevadí skrátenie náhodu. Naopak, ich hmotnosť veľmi poškodzuje bežný preklápací navijak, ktorý musí absorbovať časté nárazy. Pri použití multiplikátora máte priamy kontakt s nástrahou a dokážete ju skvele prezentovať.
Preklápací navijak odporúčam k bežným woblerom. Dokážete rýchle reagovať na rýchlejší prúd a iné nečakané situácie pri love.
Nástrahy na šťuky
Medzi rybármi existuje veľa zberateľov, ktorí sú vybavení viac ako hocijaký rybársky obchod. Teší ich, že majú široký výber a radi sa v krabičkách po večeroch prehrabujú a radujú zo svojho majetku. Je dobré byť vybavený. Ako ale vybrať to pravé, aby človek za investované peniaze dostal efektívnu kolekciu woblerov?
Starý rybársky spisovateľ, muškár Liška kedysi písal, že existujú TRI situácie pri love.
1. Ryby berú bez výraznejšej preferencie nástrah;
2. Ryby neberú;
3. Ryby berú, ale len špecifické nástrahy a farby;
V prvej situácii chytíte na čokoľvek, v druhej nechytíte na nič, len v treťom prípade sa vám vyplatí experimentovať. Okrem tohto poznatku by ste mali tiež vedieť, na akom revíri budete loviť a kde sa šťuka zdržuje. Či to bude veľká hlboká rieka alebo skôr menšia rieka s občasnými hlbokými partiami.
Voblery na šťuky
S woblermi je to ako so ženami – vyberieš si zle a trápiš sa. Základný výber preto odporúčam taký, aby sme boli schopní preloviť všetky hĺbkové partie rieky.
Rozdelenie voblerov podľa hĺbky ponoru
- Wobler povrchový - v tomto prípade existuje mnoho nástrah typu Poper, Proper, Walk the dog atď. Nástrahy sú vhodné predovšetkým na zarastené časti rieky, odstavené ramená atď. Účelom je vydráždiť šťuku špliechaním na hladine, ale nielen to – sú aj také nástrahy, ktoré idú, ako keď venčíme psa na vodítku, tzv. Walk the dog, tak ako sám názov napovedá, zo strany na stranu.
- Woblery plytko potápavé - veľa pobrežných partií riek priamo vyžaduje takéto nástrahy. Potápajú sa od 0,5 – 1,5m a sú skvelou voľbou pre šťuky loviace pri povrchu alebo na plytčiny na začiatku sezóny.
- Woblery hlboko potápavé - existujú jamy, priehlbiny alebo hlboké rieky, kde takéto woblery sú nevyhnutnosťou. Šťuky často sedia pri dne a pokiaľ sa k ním vhodne zvolenou nástrahou nedostanete – nemáte šancu uloviť rybu. Dosahujeme hĺbky od 2 – 6 metrov.
Rozdelenie voblerov podľa potápavosti
- Plávajúci a potápavý - možno sa to zdá zbytočné, ale z mojej skúsenosti existuje široká skupina rybárov, ktorí nevedia presne, o čo sa jedná. Tak teda – wobler plávajúci je taký, ktorý jednoducho po nahodení pláva na hladine, wobler potápavý po nahodení klesá rozličnou rýchlosťou ku dnu. Potápavé woblery sú teda ťažšie, ďalej s nimi nahodíte a dosahujú väčších hĺbok.
- Nástrahy typu Jerk - ide o bezlopatkové nástrahy, ktoré si nachádzajú svoje miesto v arzenáli rybárskych nadšencov. Jerky sú mimoriadne účinné, ale náročné na rybárov um, techniku a vybavenie. Pre ich veľkú špecifikáciu by som rád zhrnul niekoľko zásadných poznatkov. Prút odporúčam špeciál od 1,8 – 2m, multiplikátor. Najlepšie je používať šnúru a zásadné je aj použitie jerkového lanka.
Farebné kombinácie voblerov na šťuky
Vyššie sme si uviedli, aké typy woblerov použiť. Kľúčové je dostať nástrahu do požadovanej hĺbky, použiť správnu techniku vedenia a pokiaľ máme dobre zvolené sfarbenie – vyhrávame. Pokiaľ si nevieme rady, môžeme si ich zaradiť do niekoľko skupín.
Prirodzené farby
Najuniverzálnejšia farba, ktorú odporúčam je farba bielej ryby, čiže strieborná. Pokiaľ nepoznám daný revír, začínam s ňou. Ak sa vyskytuje v lokalite ostriež, sú jeho imitácie dobrou voľbou. Šťuka je teritoriálna ryba a ak použijeme jej imitáciu – zaútočíme na šťučie podprahové zmysly a snahu chrániť svoje teritórium.
Vobler SALMO PIKE je imitáciou šťuky. Patrí k najúčinnejším voblerom pri love šťuky.
Fantastické farby
Tejto skupine vládne slávne RHáčko, alebo slavista, karkulka, červenobiely. Ide o jednoduchú kombináciu červenej hlavy a bieleho zvyšku korpusu.
Ďalšou výbornou farbou, vhodnou do kalnej vody je známa kombinácie FT (fire tiger). Ide o kombináciu zeleno, žlto, oranžovú s čiernym pruhovaním.
Ďalšie stovky farebných kombinácií sú otázkou nášho vkusu, miestnych špecifík, počasia atď.
Niektoré farby voblerov (voblery SALMO Executor)
Technika lovu šťuky na prívlač
Máme skvelú nástrahu, vynikajúcu farebnú kombináciu, vieme, kde nájsť šťuku, ale pokiaľ nevieme techniku prívlače – nebudeme mať taký efekt.
Na začiatok, ak chcete byť úspešný, snažte sa viesť nástrahu akokoľvek, ale hlavne nie monotónne. Meňte rýchlosť vláčenia, smer, robte drobné pauzy. Šťuka takmer vždy preferuje takého woblera, ktorý imituje ranenú rybku. Pokiaľ vláčite rovnomerne, pravdepodobne sa vám darí imitovať zdravú, silnú rybku čiže presne to, na čo dravec nereaguje. Rybačka je pravdaže natoľko krásna, že ani toto základné pravidlo vždy neplatí. Pamätám si, že práve takto neodborne vedená nástraha bola základom úspechu na švédske šťuky.
Zamyslime sa tiež na rýchlosťou vláčenia. Z mojich skúseností vyplýva, že rýchlo vedená nástraha znamená základ neúspechu. Stáva sa, že šťuka sleduje nástrahu až k našim nohám. Dokazuje to, že je rodeným pozorovateľom. Vtedy je dobre zmeniť úplne nástrahu a farbu alebo aj štýl vedenia. Dosť často, hlavne za väčšieho stavu bývajú šťuky „prirazené” ku brehu. Pri vláčení je treba sa pomaly priblížiť ku brehu a začať hádzať neďaleko brehu a až potom čo máme prechytané okolie, môžeme sa pokúsiť o dlhšie hody ďalej do prúdu.
Stovky a tisíce hodov z nás neurobia majstra. Verím, že po prečítaní tohto článku budú niektoré vaše ho korunované úspechom a že si prívlač s woblermi zamilujete.
